Život Prešova
online
online
Pri budúcej českej diaľnici objavili najdlhšiu pravekú mohylu v Európe
17.06.2024 Celý región
Praha
17. júna (TASR) - Archeológovia pri výskume na stavbe budúcej diaľnice
D35 pri Hradci Králové objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v
Európe. Meria 190 metrov a vznikla pred približne 6000 rokmi. V pondelok
to uviedla Univerzita Hradec Králové (UHK), ktorej akademici na výskume
spolupracujú, informuje spravodajkyňa TASR.
Takzvanú dlhú mohylu z doby kamennej archeológovia objavili na rozhraní katastrov obcí Dlouhé Dvory a Lípa. "Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom a predstavuje jednu z prvých pohrebných pamiatok v Európe. Svojou dĺžkou okolo 190 metrov nemá medzi podobnými stavbami obdobu," uviedla univerzita.
Podľa Petra Krištufa z katedry archeológie Filozofickej fakulty UHK zatiaľ neboli podobné mohyly vo východných Čechách spoľahlivo doložené. "Skúmaný exemplár navyše predstavuje najdlhšiu pravekú mohylu nielen v našom regióne, ale pravdepodobne v celej Európe," zdôraznil význam nálezu.
Ako uviedla vedúca terénneho výskumu Sylva Tichá Bambasová, z mohylového plášťa sa nič nezachovalo. Podľa jej slov je to však bežné, pretože väčšina mohýl z tohto obdobia leží dlhodobo v poľnohospodársky využívaných oblastiach a ich násypy tak boli rozorané. Spresnila, že z mohyly sa zachoval iba žľab po jej obvode.
V priestore mohyly sa podľa archeológov uskutočnili minimálne štyri pohreby. Okrem milodarov, ako boli keramické nádoby či kamenné predmety, z hrobov odobrali desiatky vzoriek, z ktorých sa budú snažiť získať informácie o príbuznosti, pôvode či strave pochovávaných. Okrem toho našli ďalších asi 30 hrobov. Predpokladajú, že mohyla predstavovala základ pohrebiska, ktoré sa postupne rozrastalo a pochovávanie tam mohlo pokračovať niekoľko storočí.
Archeológovia robia výskum na stavbe D35 od roku 2022. Okrem katedry archeológie na FF UHK sa na ňom podieľa aj Múzeum východných Čiech v Hradci Hrálové či nezisková organizácia Skupina STIK zo Slovinska.
Takzvanú dlhú mohylu z doby kamennej archeológovia objavili na rozhraní katastrov obcí Dlouhé Dvory a Lípa. "Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom a predstavuje jednu z prvých pohrebných pamiatok v Európe. Svojou dĺžkou okolo 190 metrov nemá medzi podobnými stavbami obdobu," uviedla univerzita.
Podľa Petra Krištufa z katedry archeológie Filozofickej fakulty UHK zatiaľ neboli podobné mohyly vo východných Čechách spoľahlivo doložené. "Skúmaný exemplár navyše predstavuje najdlhšiu pravekú mohylu nielen v našom regióne, ale pravdepodobne v celej Európe," zdôraznil význam nálezu.
Ako uviedla vedúca terénneho výskumu Sylva Tichá Bambasová, z mohylového plášťa sa nič nezachovalo. Podľa jej slov je to však bežné, pretože väčšina mohýl z tohto obdobia leží dlhodobo v poľnohospodársky využívaných oblastiach a ich násypy tak boli rozorané. Spresnila, že z mohyly sa zachoval iba žľab po jej obvode.
V priestore mohyly sa podľa archeológov uskutočnili minimálne štyri pohreby. Okrem milodarov, ako boli keramické nádoby či kamenné predmety, z hrobov odobrali desiatky vzoriek, z ktorých sa budú snažiť získať informácie o príbuznosti, pôvode či strave pochovávaných. Okrem toho našli ďalších asi 30 hrobov. Predpokladajú, že mohyla predstavovala základ pohrebiska, ktoré sa postupne rozrastalo a pochovávanie tam mohlo pokračovať niekoľko storočí.
Archeológovia robia výskum na stavbe D35 od roku 2022. Okrem katedry archeológie na FF UHK sa na ňom podieľa aj Múzeum východných Čiech v Hradci Hrálové či nezisková organizácia Skupina STIK zo Slovinska.
www.ZIVOTPO.sk
